Marek Chrenko

8:03 - budim Vincenza, pretoze na Muse z budika jeho nokie evidentne nereaguje. Odvrkuje nieco na sposob 'este minutu mami', tak ho radsej nechavam spat. On nestihne len skolu, ja vsak premrham vlak, takze sa vykradam z izby a cao.

8:38 - dovi Pavia, smer Milano Rogoredo, prestupna stanicka na predmesti, ktora sa uz teraz tesi ako somnou vybabre [o vybabrani sa dozvedia osobne len vybrani kamarati. ak sa chces stat vybranym kamaratom, klikni sem].

Takze o hodku neskor ako som planoval ale predsa naobed dorazam na Como. Slnko je super a ako bonus aj solidny opar, takze do dialky, ako mozno vidiet, moc nevidiet :)

Vsetko vyzera slubne az do chvile kedy nezapnem fotiak [cim pozdravujem Kiku a spominam na jej slova: daj si nabit baterku radsej kazdy vecer]. Baterka samozrejme hlasi velku tucnu nulu, jedine co fotak dokaze je vypnut sa. Som si vsak vedomy, ze nejaka fotka by nebola odveci. Nastastie nosim zo sebou nastroj, ktory dokaze baterku zotavit, chyba uz len elektricke pripojenie. To mi ochotne poskytli ujovia z FootLockera. Za pol hodky je teda baterka ol rajt a mozme ist. Ale kam? Mesto vyzera malo a klasicky taliansky. Nevsedny je vsak kopec pri meste, na ktory za normalnych podmienok chodi zubacka. Ja som si vsak na navstevu vybral nevhodny den - pondelok. Vtedy sa tu totiz nic nedeje, kazdy sa zjavne zotavuje z tazkeho vikendoveho oddychu. Prvy den pracovneho tyzdna teda NIEJE absolutne vhodny na navstevu tohto mesta. Osobne mi to vsak vyhovuje, pretoze sa aspon nebudem musiet prepchavat medzi mastnych cinankov s FUFUU ruksacikmi. Takze ostava jedina alternativa - ŠLAP!

Vydavam sa cestou na kopec, pytam sa pre istotu este jednej babicky ze ako dlho to asi trva hore. Pozrie namna a s potmehudskym usmevom vravi, ze taku hodku. Chacha, pomyslim si v hlave - s mojou kondickou to musi ist za 40 minut bez vacsej namahy. Omyl. 1:40 je ten spravny cas.

Vyslap je to masivny, zacina mi byt zima a ukrutne teplo zaroven. Zacinam zvazovat, ci vyslap hore bolo to spravne rozhodnutie.. Ked tu zrazu prichadzam na zastavku zubacky s nazvom COMO ALFA. Deprimujuci fakt je, ze po vrcholovu stanicu OMEGA ostava este cela grecka abeceda zastavok :) Ked uz bez sil a jedla lapam po dychu, zrazu zbadam dom - a hned aj s basketbalovym kosom.. a za nim dalsi, a dalsi [domy, nie kose]

Cesta fakt strmo stupa, je to skratka vysoko so vsetkym, co k takej vyske patri. Napr. domy, v ktorych by kludne mohol byvat pan J.R. Ewing - s velkolepym otocom pred barakom, vybehom pre zverinu, malym rodinnym observatoriom, futbalovym + detskym ihriskom a podobnymi uchylarnami :)

Takze po tej hodke 40 slapania smerom hore, konecne nejaky vyhlad na mesto.. nevidno moc ale lepsie ako pozerat do plafona ;)

Porozhliadam sa po vrchole a zistujem, ze je na nom postavena samostatna vilova dedinka. Nadhera!
Kedze je v case pisania clanku uz kopec hodin, nechce sa mi moc pisat, tak aspon nejaka fotáž.

Akoze vylet super, zaujimavy, pocasie gud, teda celkova spokojnost :) Kto nebol, moze lutovat, co mozte asi vsetci kedze som tam bol len ja ze? :) Vela hodin, letim späť/spať